Renesančný zámok v Bytči dal pravdepodobne na mieste bývalého staršieho objektu (vodný hrad) v rokoch 1571 – 1574 palatínovi Jurajovi Thurzovi postaviť jeho otec František Thurzo. Na realizáciu stavby pozval Thurzo talianskeho staviteľa Kiliána z Milána. Uhorský palatín Juraj Thurzo pokračoval v otcovej činnosti a v roku 1601 dal postaviť tzv. Sobášny palác, ktorý mal slúžiť na sobáše jeho siedmich dcér (mal len jedného syna Imricha). 
Z viacerých, najmä dekoračných detailov (výzdoba portálov, sgrafitové rámovanie okien, podobnosť pôvodných komínov, ktoré boli veľmi podobné komínom na zámku) možno usúdiť, že palác je dielom talianskych majstrov, ktorí sídlili v Bytči. Boli to pravdepodobne majstri Antonio a kamenár Pocabello. Sobášny palác sa vyznačuje bohatou sgrafitovou ornamentikou s figurálnymi a rastlinnými motívmi okolo kamenných okien a portálu. V jednoposchodovej stavbe obdĺžnikového tvaru je zaujímavá najmä vstupná hala na prízemí a sála na poschodí – sobášna sieň o rozmere 34,5 m x 12,5 m. Táto sála bola dlho najväčšou svojho druhu na Slovensku. Priestory Svadobného paláca a zámku boli neraz svedkami honosných svadobných hostín dcér Juraja Thurzu a veľkolepých pohrebov samého palatína a jeho manželky. Traduje sa, že tieto svadby trvali, kým sa nenarodil potomok, prípadne až rok. Sú to však nepodložené tvrdenia. Z denníka Juraja Thurzu z roku 1612 sa dozvedáme, že ani svadba palatínovej najmladšej dcéry Barbary netrvala dlhšie ako týždeň.
V zámku boli dve lekárne, škola, pisáreň, bibliotéka a dvoranská izba. Vo východnej časti zámku bola tzv. veľká sála určená na zasadania v čase palatinátu Juraja Thurzu. V severnom krídle objektu bola zámocká klenotnica, ktorú neskôr Esterházyovci premenili na kaplnku. 
Po vymretí Thurzovcov začiatkom 17. storočia zámok získali Esterházyovci, ktorý z honosného sídla urobili hospodársku budovu. V roku 1868 panstvo s majetkom odkúpila obchodnícka rodina Popperovcov, ktorá vlastný kaštieľ upravila na byty a Sobášny palác na okresný súd. V Bytčianskom zámku bol väznený aj Ján Ujváry zvaný Ficko, pomocník Alžbety Báthory. Zaujímavosťou je, že tu začiatkom 18. storočia vo väzenskej strážnej službe pôsobil Juraj Jánošík, ktorý sa tu stretol s vtedajším väzňom Tomášom Uhorčíkom, preto možno práve v Bytči sa začala písať Jánošíkova zbojnícka história. V súčasnosti je v zámku umiestnený Štátny archív v Bytči, Sobášny palác patrí Považskému múzeu v Žiline. Koncom roka 2009 bol palác po rekonštrukcii znovuotvorený.
Zdroj: http://www.tikzilina.eu/361.0/bytciansky-zamok/
